Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na prašickom cintoríne bola postavená asi roku 1820. Hovorí sa, že nad vinohradmi, na tzv. Jamách, žil asi pred dvesto rokmi v drevenej chatrči pustovník. Po jeho smrti chatrč osirela a začala sa rozpadávať. V tom čase mali Prašičania celé staré i nové lúky vysadené vinohradmi. Keď raz prašický občan Šimon Paluš-Martinček prechádzal okolo opustenej polorozpadnutej chatrče, čosi sa mu zalesklo. Keď prišiel bližšie, videl, že je to hlinený hrniec plný zlatých dukátov. Keďže peniaze patrili pustovníkovi, ktorého pokladali za svätca, dal Šimon Paluš za ne postaviť na cintoríne asi roku 1820 kaplnku, ktorá tu stojí dodnes.

Až do postavenia domu smútku (1992) slúžila ako pohrebná kaplnka. V prvej polovici nášho storočia bola niekoľkokrát opravovaná, ale generálna oprava, ktorou získala nový, celkom moderný vzhľad sa konala až v roku 1992 zásluhou farára Štefana Kováča a Obecného úradu v Prašiciach, ktorý prispel na opravu sumou stotisíc korún. Dominantou interiéru kaplnky je drevená pieta, dielo neznámeho ľudového rezbára. Po vysviacke obnovenej kaplnky sa v nej takmer po sedemdesiatich rokoch konala bohoslužba na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Odvtedy sa v kaplnke konajú zádušné sväté omše.