Od roku 1993 má obec Prašice svoje vlastné obecné symboly – erb, vlajku a pečať. Heraldická komisia MV SR schválila tieto symboly na základe návrhu Miroslava Kollára. Obecný erb, tak ako bol navrhnutý, vychádza z historickej pečate obce, ktorej použitie máme doložené v písomnostiach z roku 1781. Vo fonde Nitrianskej župy v štátnom oblastnom archíve v Nitre sa zachoval odtlačok pečate použitej o niekoľko rokov skôr – v rokoch 1776 a 1777. Na odtlačku tejto pečate, ktorý je dosť ťažko čitateľný, sa dá rozoznať v strede lemeš a po jeho stranách umiestnený vľavo kosák a vpravo pravdepodobne kosa. Tento odtlačok však bol nájdený až po tom, keď obec už mala schválené svoje symboly, preto návrh obecnej pečate korení v pečati novšej. Zaujímavé na tejto pečati je to, že rovnakú používali aj susedné obce Závada a Podhradie – rozlišoval ich len kruhopis. Pečatné pole tejto pečate je vyplnené symbolmi z oblasti poľnohospodárstva. Na pažiti (vrchu) v strede strapec hrozna medzi dvoma klasmi a po boku klasov vpravo čerieslo a vľavo lemeš obrátený hrotom dohora.
Možno konštatovať, že symbolika poľnohospodárskeho náradia je v našej obecnej pečatnej či erbovej symbolike pomerne častá. Práve vzhľadom na jej početnosť niektorí túto symboliku zaznávajú. Symboly lemeša a čeriesla považujeme za veľmi zaujímavé a významovo hlboké. Dajú sa, samozrejme, chápať výlučne ako poľnohospodárske náradie. No možno v nich objaviť aj ďalšie heraldické a symbolické dimenzie.
V biblickej symbolike znamená radlica (lemeš) aj symbol mieru, čo vychádza zo slov proroka Izaiáša a jeho vízie mesiášskej ríše pokoja, ktorú popisuje slovami: „On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na kruhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože, národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne.“ Nevieme, či v minulosti, v dobe vojen vloženie tejto symboliky do obecných pečatí nebolo motivované aj spomenutými slovami Písma.
Klasy sprevádzajúce na prašickom erbe lemeš a čerieslo sú v heraldike považované za symboly mieru a dobrej úrody, ktorú môže zaistiť jedine mier. Kresťania prevzali klas z antickej symboliky ako symbol obrábania pôdy a spájali ho s Adamom po jeho vyhnaní z rajskej záhrady. V kresťanských dejinách však klas symbolizoval najčastejšie chlieb, obzvlášť chlieb v chápaní sviatosti. Ani po tom, čo cirkev zaviedla podávanie hostie miesto chleba, nebol dôvod k upusteniu od symbolu klasu. Klas sa považuje za symbol vzkriesenia, pretože jednotlivé zrná zasiate do zeme odumierajú, aby dali vzniknúť novému, bohatšiemu životu. Z tohto dôvodu je klas považovaný aj za symbol Krista, ktorý zostúpil medzi zomrelých a na tretí deň vstal z mŕtvych.
Ústrednou figúrou prašického erbu je strapec hrozna, čo dokazuje živú vinohradnícku tradíciu v obci ešte v druhej polovici 18. storočia. Hrozno je v prvom rade považované za atribút sv. Urbana. Socha tohto svätého sa dodnes nachádza v obci.
Okrem toho hrozno symbolizuje jeseň, dobu vinobrania a je jej atribútom.
Heraldická komisia MV SR pri posudzovaní návrhu zhodnotila ich nadväznosť na historický pečatný symbol obce, skonštatovala, že bol vytvorený v zmysle heraldických pravidiel a odporučila ho na zaevidovanie do Heraldického registra Slovenskej republiky.
Erb Prašíc tvoria v červenom štíte zo strieborného vrchu vyrastajúce dva zlaté klasy, medzi nimi zlatý strapec hrozna so striebornými listami, po bokoch strieborné, hrotmi nahor postavené čerieslo a lemeš. Vlajku Prašíc tvoria tri pozdĺžne pruhy vo farbách žltej, bielej a červenej. Vlajka je ukončená troma cípmi. Pečať Prašíc je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PRAŠICE.
