Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Tereziánsky urbár

V januári 1767 bol vydaný „milostivý urbár“, cisárske nariadenie, ktoré jednotne v celom Uhorskom kráľovstve upravovalo vzťahy medzi zemepánmi a ich poddanými. Urbár sa nezavádzal naraz, ale iba postupne, po jednotlivých stoliciach. Základnou črtou tereziánskej reformy bola snaha uviesť do určitého pomeru dávky a povinnosti poddaného voči jeho zemepánovi s rozsahom pôdy, ktorá je v jeho úžitku.

Podľa urbára poddaný hospodáriaci na jednej usadlosti bol povinný odpracovať pre svojho zemepána 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo. Tí, ktorí hospodárili na polusadlosti, štvrtine, osmine, robotovali alebo platili úmerne menej. Želiari s domom boli povinní odpracovať na panskom 18 dní, bez domu 12 dní ročne. Za „domový grunt“ – záhradu a pozemok, na ktorom stál dom – platili poddaní zemepánovi 1 zlatý ročne. Ďalej poddaní boli povinní ako predtým odvádzať svojmu zemepánovi deviatok a cirkvi desiatok z úrody, okrem toho rôzne naturálne dávky, tzv. dary. Okrem toho mal poddaný dávať zemepánovi od usadlosti ročne 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec a holbu masla, 30 poddaných spolu jedno teľa.

Naturálne dávky bolo možné zmeniť na roboty alebo peniaze. Ako vidieť, skladba poddanských dávok a povinností sa ani po urbárskej reforme nezmenila, len v porovnaní s rokom 1514 vzrástla. Najväčším nedostatkom tereziánskeho urbára bolo, že rozsah poddanskej usadlosti nebol jednotný pre celú krajinu, ale kolísal. Závisel od kvality, bonity pôdy a od rôznych výhod, „benefícií“, ktoré používal poddaný, najmä však od záujmov a subjektívnych názorov stoličnej šľachty. Najmä šľachta v slovenských stoliciach vyvinula horúčkovité úsilie, aby rozsah poddanských usadlostí bol čo najmenší, slovom, aby jej dovtedajšie príjmy – feudálna renta – neklesala. Na prevažne hornatom Slovensku 37% usadlostí bolo začlenených do prvej, 40 % do druhej bonitnej triedy (vcelku boli štyri). Urbár sa však stal základom nielen pre výrub zemepanských dávok, ale aj štátnej dane. Táto prax spôsobila, že slovenský roľník až do konca feudalizmu bol relatívne viac vykorisťovaný ako roľník maďarský.

Roku 1774 sa tereziánska urbárska reforma skončila. Šľachta si škodoradostne mohla mädliť ruky a posmeškovať: „Obohrali sme Máriu Teréziu.“ Slovenský poddaný ľud vo svojich nádejach a ilúziách v dobrú a spravodlivú panovníčku bol sklamaný. Na Orave cez celé 70. roky poddaní odmietali prijať urbár a ich odpor lámali vrchnosti väzením a nútenými právami. Protestovali aj zemepanské mestečká, ktoré padli na roveň poddaných „pripútaných k pôde“, bez práva na slobodné sťahovanie. V Prievidzi sa vzbúrili a vzburu organizovali ženy. Všetko však bolo márne. Tereziánsky urbár ostal základnou zákonnou úpravou poddanských vzťahov až do konca feudalizmu, do roku 1848.

Urbárnici spoločne hospodárili vo svojom lese, pasienkoch a ornej pôde až do roku 1958, kedy komunistický režim urbariát rozpustil a majetok urbárnikov prevzali Štátne lesy a JRD.

Združenie bývalých urbárnikov

Po páde komunistického režimu a po zmene zákonov bolo možné činnosť urbárnikov obnoviť. Tejto šance sa v Prašiciach chopili:
Víťazoslav Kuchár, Štefan Barta, Anton Streďanský, Rudolf Paluš, František Lacika, Jozef Grežďo ,  ktorí obnovili činnosť urbariátu v roku 1991 pod názvom Združenie bývalých urbárnikov, Prašice.

 V Združení bývalých urbárnikov, pozemkové spoločenstvo Prašice, čo je súčasný názov organizácie, sa vymenilo niekoľko predsedov a členov výboru. Každý výbor si predstavoval svoju činnosť inak. A o čo sa snaží terajší výbor? Vlastnícke vzťahy treba vysporiadať, aby mohla prebehnúť podľa zákona reštitúcia, pretože obec má v súčasnosti uzáveru katastra z dôvodu ROEPu.     Les treba vyčistiť, urobiť prerezávku. Čo urobíme s jarkami? Čaká nás veľa neodkladných povinností. 

Všetky informácie sa budeme snažiť pravidelne aktualizovať a závisí tiež od Vás, našich členov, aké informácie by ste chceli na stránke nájsť. Preto radi uvítame vaše návrhy a pripomienky, ktoré môžete adresovať na predsedníčku urbariátu

Hodnotenie používateľov: 1 / 5

Kynologický klub Prašice bol založený ustanovujúcou schôdzou dňa 24.3.1985 za účasti 13 členov. Na tejto schôdzi bol zvolený výbor kynologického klubu, ktorého predsedom sa stal Ľudovít Kovačik do roku 1987. V roku 1988 bol predsedom Marián Pokus. Od roku 1989 opäť Ľudovít Kovačik až do roku 1999. Od roku 2000 vedie klub Peter Detko.

Stránka klubu

Vedúci KKP Peter Detko v akcii

Pod záštitou Zväzarmu zotrvali až do roku 1990. Od r. 1991 patrili pod asociáciu Zväzu technických a športových činností (ZTŠČ). Od roku 1993 prešli pod novovzniknutý Zväz športovej kynológie a ako základná organizácia, od roku 1999 je klub registrovaný na Ministerstve vnútra SR ako samostatný subjekt.

Od roku 1985 až dodnes bolo v klube registrovaných 97 členov. K dnešnému dňu za rok 2009 klub registruje 14 dospelých a 7 mládežníkov. Za uplynulé obdobie bolo vyškolených 8 členov na funkciu výcvikár – figurant.

Kynologický klub usporiadal stoštrnásťkrát skúšky z výkonu, zúčastnilo sa ich 59 psovodov, z tohto počtu uspelo 45. Za bývalého Zväzarmu kynologický klub usporiadal dvanásťkrát okresné kolo Branného viacboju kynológov (BVK), za samostatnosti klubu usporiadali trinásť ročníkov BVK, z toho posledných šesť ročníkov je pod záštitou obce a nazýva sa „ O pohár starostu obce Prašice“. Od roku 1992 pravidelne každý rok usporadúvajú „Preteky prašických kynológov“. V tomto (2009) to bude 18. ročník ( 3.10.2009), na ktorý sú pozvaní aj kynológovia zo Švajčiarska a Belgicka.

Branný viacboj kynológov - okresné kolo Duchonka 1980

Jubilejný 10.ročník (14.10.2001) sa konal pod názvom Pohár starostu obce Prašice a Pohár veliteľa domobrany armády SR, kde sa stretli psovodi športovej a služobnej kynológie. Služobnú kynológiu reprezentovala armáda Belgického kráľovstva, armáda Českej republiky, armáda Slovenskej republiky, polícia a železničná polícia.

Od roku 2003 sa členovia klubu zúčastňujú Zoborskej kynologickej ligy (ZKL). Umiestnenie:

rok 2003 – 3.miesto

rok 2004 – 4.miesto

rok 2005 – 4.miesto

rok 2006 – 2.miesto

rok 2007 – víťaz ligy

rok 2008 – 2. miesto

Od roku 2005 sa členovia klubu zúčastnili medzinárodných súťaží v zahraničí:

rok 2000 – SWISS OPEN – Švajčiarsko – Wangen an der Aare

rok 2001 – Belgicko – Lombardsijde

rok 2002 – SWISS OPEN – Švajčiarsko Wangen an der Aare

rok 2003 - máj - Belgicko – Leopoldsburg

rok 2003 - október – Švajčiarsko – Holziken, kde sme dosiahli najväčší úspech 1., 2., 3. miesto

rok 2005 – Švajčiarsko – Schôftland – 3.miesto

Reprezentačné družstvo zmiešané z veliteľstva domobrany v Topoľčanoch a kynologického klubu Prašice : Belgicko - 2001 Biatlon - Lombardsige

Kynologický klub Prašice sa 24.októbra 2009 stane usporiadateľom bonitácie nemeckých ovčiakov a súčasťou jesenného programu súťaží bude aj 2. ročník klubových pretekov mládežníkov, kde si mládežníci so svojimi psami preveria svoje schopnosti podľa platného Národného skúšobného poriadku SVV1.

Členovia klubu sa zúčastňujú i súťaží v iných kluboch, kde dosahujú tiež dobré výsledky. Výcvik psov pre športovú kynológiu sa prevádza pravidelne jedenkrát týždenne. Táto činnosť by sa inak nedala vykonávať bez podpory miestnych a pomocnej ruky sponzorov.

Kontaktná osoba: Peter Detko

Telefón: 0902 103 184